Článok je zameraný na tieto mená: Miroslav Kusý, Michal Horský, Ján Baránek, Grigorij Mesežnikov, Rastislav Tóth.
Zaujala ma hlavne taká "jemná" kritika týchto politológov-analytikov, ale absentuje mi niečo, čo by mala byť novinárska práca. Kto sa orientuje v tejto našej situácii, tak už roky vidí, že vyjadrenia týchto pánov sú v najlepšom prípade tak 50/50 (vyšlo/nevyšlo), ak nie ešte horšie.
A tento ne-pomer mal už dávno dať jasný signál novinárom, aby sa obzerali okolo seba a hľadali iných, nových a hlavne úspešnejších (v smere vyjadrení, nie osobných príjmov). Dnes keď je na trhu hromada "samozvaných" politológov a analytikov na rôznych blogoch, nemal by byť problém pre novinárov sa z času na čas opýtať niekoho mediálne neznámeho, ale trebárs niekde zaujímavo publikujúceho.
Ale nie. Slovenský "novinár" osloví "stálice" a z času na čas napíše, že im to nejako nevycháza!
Už to, že niektorých "častejšie" oslovuje SME a druhých PRAVDA svedčí o niečom chorom na našom analyticko-politologicko-mediálnom trhu.
