Je krásna nedeľa. Možno prvá jarná tohto roku a mňa človeka „chrobačného a chabého“ zdravia dostala asi chrípka do postele. Teplota, bolesti (jemné) a slabosť ma dostali do postele pod „duchnu“, lebo som človek pracujúci a zajtra sa musí (chce J) znova do práce. Maródka sa nenosí a mne stačilo na celý život maródovanie pred 23 rokmi, keď so maródoval 11 a pol mesiaca.
Ale prečo to píšem? Sledoval som sa z postele s notebookom na kolenách pripojený na net a dorábaním toho, čo som nestihol minulý pracovný týždeň.
Začnem raňajkami do postele. Je to fajn. Nehovorím, že neraňajkujeme v posteli častejšie, ale dnes sa všetko hýbe okolo mňa.
Potom nasleduje: Zlatko nedáš si teplý čaj, za vedierko aby sa Ti lepšie dýchalo?Ale dám, ďakujem.
Zlatko, kávu si dáš hneď, alebo trocha neskôr? Ďakujem, ale až za chvíľu, ešte mám výbornú chuť v puse po tom výbornom čaji, čo si mi urobila.
Zlatko, prikry sa, nech sa vypotíš. Zmeraj si teplotu... .
Zlatko, dám Ti šatku okolo krku? (Bál som sa, že ju pritiahne, ale riskol som a hreje J)
Zlatko, čo chceš na obed? Nepotrebuješ deku? Upečiem nejaký koláčik? Daj si paplón až pod krk, nech Ti nie je zima. ...
A niekde medzi tým: Smerom odo mňa k partnerke. Zlatko, prosím Ťa podáš mi mobil, ADK-áčko, nabíjačku k notebooku? ...
Prosím Ťa dones mi čistú vreckovku a paralen. A mnoho iných otázok a prosieb.
Takže týmto by som sa chcel poďakovať v mene nás všetkých „chlapov J“ všetkým našim ženám, partnerkám, priateľkám a pod.
Ďakujeme Vám, že sa o nás staráte ako o svoje bábätká.
Ďakujeme Vám, že ste našou oporou, že ste naším dôverníkom, priateľom matkou našich detí, milenkou ... .
Jednoducho ĎAKUJEME Vám, že ste.
P.S.
Dátum 1. apríl a táto téma sú spojené čisto náhodne. Ak by si niekto myslel, že som srandista.
